dimanche 27 décembre 2015

Kisa mi lé?


Le tan ou la kroiz amoin ou la dévisaz amoin é ou kroi konèt amoin ?
Lo tan in rogar ou la fé out lopinion si moin ?
Ou la gard mon postur é lé bon pou sa mèm ?
Lo zié lé kouiyon mèm !
Akoz mi lé komsa ? Kosa moin la fé avan ? Kosa domin i réserv pou moin ek pou ou osi?
Kombien tan moin la soubat pou gingn mon kari ? Ou koné ?
Dan in kozman ou la entendi su moin ou alor ou la entendi d'moin ou la fine pers amoin klèr .
Ousa ou té lé kan mi té dann mon mizèr noir ?
Ousa ou lété kan gran matin mon dé pié té dann in basin lo kan mi té sort dann mon li ?
Ousa ou lété kan mi té sot la ravin é marsh dann karo kann la bou pou alé lékol ?
Ousa ou lété kan mon vant té vid ?
Ousa ou lété kan apré in gran zourné travay lékol i falé mi té afront soulézon mon papa tou lé soir ?
Ousa ou lété kan ma la parti lékol ek in sashé kom sak ?
Ousa ou lété kan mi té perd la nuit pou travay ?
Ousa ou lé kan mi lév pou alé travay ?
Ousa ou lé kan mi aid in moun ?
Ousa ou lé kan i ariv amoin kek soz?
Tout sat i donn pa pou voir i fo èt dedan pou konèt.
Mon lang napoin lo zo mé mon kèr i koné somin son vi.

dimanche 20 décembre 2015

Kaf!



Kaf aou, kaf amoin mèm !
Kaf blanc, kaf rouz, kaf blé, Kaf noir : kaf  mèm.
Kaf salon, kaf la soi, kaf la joi : kaf mèm
Kaf séga, kaf maloya : kaf mèm.
Kaf batayèr, kaf moringuèr : kaf mèm.
Kaf bato, kaf laviyon : kaf mèm.
Kaf ièr, kaf zordi, kaf domin : kaf mèm .
Kaf isi, kaf laba, kaf partou : kaf mèm.
Kaf anshèné, kaf exploité, kaf libéré : kaf mèm.
Kaf fété, lo fé kaf : kaf mèm.
Kaf ti, kaf gran, kaf for : kaf mèm.
Kaf 20 désanm, kaf tout lané : kaf mèm.
Kaf aou, kaf amoin, kaf anou mèm : Kaf La Réuniyon mèm.

dimanche 22 novembre 2015

Manzé pou lavi!


Bonzour misié ! Bonzour madam !
Ma la kroiz zot fiy dann bor mon vi.
El la ral amoin si somin lamour.
Lo tan bat in zié mi té pri
Gard pi déyièr, ni si koté,
Mi té voi rienk el mèm
Kozman lokèr i ramass pa mentèr
Kas !Kas nikola !
Kisa lé la ?
Donn out min
Ma mont aou somin
Kriké !kraké !
Ou la trouv la klé
Pou détak mon kèr
Pou mont amoin la limièr
Roul pi kari sou’d ri
Vien partaz manzé pou lokèr
Vien gout in kari lamour.

dimanche 8 novembre 2015

Fénoir la limièr!


Dann sosiété modern i fo mont déor
Na poin person i vé voir anndan.
Si lo fri lé rasi, lé piké, lé krazé, lé mor
I fo pa fé voir sa inn tiork.
Dann blan kèr, fénoir la poin son plas.
Gard sa pou ou losoir pou out kaz.
Ou va tir out pla manzé
Alim télé pou pa manz tousèl
Ali mèm va boush out zié.
Limièr lanuit va avèg aou
Sitantelman ou va fors télé
Pou pa antann out kèr bat for
Telman for dann out dé min.
Soley i lèv ali mèm out sovèr.

dimanche 1 novembre 2015

Mi mazinn

Mi mazinn....
Si mon Lang napoin lozo kom nou noré lo gou laiss ali kozé!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo kombien lo mo si lo mo li noré pou mèt!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo koman va fann la ont dann biro!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo koman li noré bat pou viv!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo out kozman su li noré shanzé!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo out rogar diféran si moin!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo kom li noré mèt anlèr nout ti péï!
Mi mazinn....
Si mon lang napoin lozo kom li noré mazinn in prozé vi an réniyoné!
Mi mazinn...
Si mon lang napoin lozo koman li noré métiss dot moun!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo li noré sot la mèr!
Mi mazinn ...
Si mon Lang napoin lozo nou noré partaz nout lamour pou li!
Mi mazinn...
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo nou noré dress partou nout drapo!
Mi mazinn...
Si mon Lang napoin lozo koman mi mazinn mon nasiyon....
Mi mazinn...


dimanche 25 octobre 2015

Mavouzé!



Sitantelman mon vi té mavouzé
Mon gran kor malade la désann an zingad.
La désann amoin telman ater
La ral amoin dann patport simtièr.
In pa par d’van in pa par déyièr ?
Mon Manzé pou lo kèr la gaté .
La fé koul dofièl dan mon vènn.
La bril mon lespoir dann in fimé : zé mal !
Ti fanal dann fon mon zié la étènn.
Ti sourir dann koin mon boush la parti.
Ti mo dou dan mon gorg la sèk.
Résignasion i dirij somin mon kondision.
Viv pou viv nou fé alé.
Fé sat na pou fé kom i gingn.
Kom in robo mi avans.
Pran sat i ariv:
Si na pou ri na ri.
Si na pou pléré,
Mi rotien pi mon larm lo zié.
Agard pa tro loin !
Zis sat néna dann baro mon vi.
Mazine pi lavi ou té vé méné.
Lo paradi perdu lé bien perdu.
Lakolèr san ni kompran i mont vitman
Kan ou la perd lamour.
Mi voudré étènn mashin mon pansé.
Pèz si lo bouton pou di ni arèt la.
Niabou essay détourn mon lespri
Li lé touzour la.
Li gèt tout lokazion
Pou rapèl aou out kondision : out vi.

dimanche 11 octobre 2015

Akoz shamo lé vilin komsa?

I rakont dann tan promié débi, kan lo mond té ankor ti gigine, ankor tann, shamo té lo pli kapor bann zanimo. Li navé in gran ké toufu ek dé valab é danzéré boi mèm si son tèt.
In zour, alor li té sar boir larivièr, li tonm si lo serf i di ali :
- Mi sava bal lapousièr, prèt amoin out bann boi dalon ?
Shamo i aksept é li atann dan bor lo.
Lo mèm zour, shoval i ariv é i domann ali :
-Prèt amoin out ké mi sava bal dann sal vèr osi moin,in bon dalon kom ou i pé pa réfiz amoin sa !
-Lé bon, i di shamo.
E li atann dann bor larivièr. An mèm tan li atann li boir dolo é li veiy si somin.Mé ni shoval ni serf i point azot.
Serf, lavé roul kari sou’ri shamo.Li la mont lao, lao loin mèm  dann karo boi laforé. Lapi vi ali ditou é li la gard lobann korn.
Lo shoval, li osi la gard la ké kan li la vi serf son dalon kour kashièt an  montan ek lo boi si son koko. Mé astèr dèk li voi in shamo shoval i kour kashièt kom in volèr.
Sé dopi zour-là shamo la ni lo pli vilin zanimo ek in karaktèr an kouiyon. Mé sé osi akoz shamo la boir tout dolo larivièr aforstan atann, astèr dézèr lé sek é i trouv pa dolo komsa.

lundi 5 octobre 2015

Maloya


Zordi mon kèr la séré.
Mon dé larm la koulé.
Moin la gingn tranblad.
Moin la gingn kapkap.
Ma la perd la kart.
Mon lespri i maloyass.
Mon san i glass.

Maloya pou lo kèr
Maloya pou lo san
Maloya pou la vi
Maloya pou mon pèp.

Zimaz mon vi la pi koulèr.
Zimaz mon kèr na son doulèr.
Mi gard pa dovan mi voi pi déyèr.
Dann fon mon zié mon larm la sèk.

dimanche 27 septembre 2015

PILON

Lontan lontan la mér la sabouk ali ek son lam, té ral ali an montan , an dsandan, si koté : a gosh, a  droit ; té vir té dévir ali partout koté d’bor.
Aforstan, son boush  néna in gou d’sel amaré ek ban grin lo sab.
Li la zamé demann in tiork personn. Li té voi domoun monté, sann : péshér, marmay, touris, tout kalité domoun té pass dovan son port. Li té pran pa lèr ek banna kom banna té voi pa li. Banna noré marsh si li noré pa demann ali pardon méssié, eskiz mon pardon.
Li la koni bonpé loraz ek tan syklon té soubat dann moi janvié ek févrié. Mé sépa koman in zour na in boug la arivé, la trap ali, la mèt dann son brouèt direksion son kaz.
Landomin li antan dézord otour li ; Néna in marto la pou tap dési in sizo, la pou arkass kontour la figir in dalon ali.
Son dalon son koko té dir mèm, té dir kom le rosh volcan. Dofé dan la pay kann té sort dann son tèt, kom fé dartifis 14 juiyllé si bor Barashoi. Mé mon fra té di pa rien malgré la kantité lokou li té ramass.Kosa i fo pa akspté défoi. Tout zafèr néna son bon ek son mové koté. Sé kom i di i fo soufèr pou ni zoli an zizit.
Sitantelman mon kèr i ségn mi vé pa gègn doulèr dann mon pié kèr. Milé pa kom mon dalon : sakèn son sakèn !!!!
In zinstan apré, li voi son dalon la pou fé poupét dovan in glas la pou di ali rogard koman li la ni zoli, si mi vé pa fé kom li.
Kan soley la fine alé dormi mi mazinn dann mon kèr, kel kalité domoun i réfiz èt kom zot i lé. Tout manir lé bon mèm pou sanzé, gouyav de Frans mèm lé pli zoli !!!!
Zordi lo moun i trouv aou zoli, li pran aou. Doman li trouv pli zoli é ou gob lèr. Pa manké landmin néna in madam la pran ali la di son dernié ti fiy i mari la bezoin ali pou travay dan la kuizine.
Pou in ti biyé 100 fran : parti …..
Alalala aou granmatin trankil dan bor la mèr, out kaz, le landmin aou in pilon dan la kaz domoun.
Konklision sat ou lé gran matin pa sir le soir ou lé ankor le mèm moun.
Aou mèm mon PILON!













dimanche 20 septembre 2015

El


El i vien partaz mon vi !
Dann son tèt zimaz lo pasé i fé klak sabouk.
El i pé viré, tourné kom èl i vé son kèr i gingn frison.
El i voudré krié, souké el napi la fors.
Boug la mars si son kèr, la vol son vi ek son bann rèv.
El i détest an mèm tan el i aim.
El i vé avansé an mèm tan el i rès bloké dan ièr.
El i viv dann koméla kom lespri i rod dan simitièr.
El i mont son bann dan i ri an tras papay. Mé!
Son kèr na in vèr la pik ali.
Ou kroi ou la finn pirzé ala li bouz ankor
Doulèr i pèz aél ater, el i gingn pi viv.




dimanche 6 septembre 2015

Shif mon lamour



1 pou di rienk inn mèm dann monkèr : ou mèm.
2 pou di ek ou mi lé kontan dépi ma la trouv mon moitié pou fé nout dé.
3 pou domin kisa i koné kosa va arivé.
4 pou di pou ou ma dékarkas amoin an 4 pou rann aou éré.
5 kom lé doi mon min i poz si out po kom in karès.
6 bondié la travay si zour pou fabrik lo mond mé lo gayar li la fé sa kan ou lé né.
7 kom bann 7 mervey di mond lé in tiork koté ou!

8 kom lavéy lo zour mi té sa énèt dann lamour.
9 kom lo zour nout la dékouv lavi.
10 kom koi domin té posib dopi kou lé la.
11 kom in plis in égal nout dé ou.
12 kom lo sif té vé dir nou té fé pou rankont anou.
13 in sif ma la pi pèr kan mi lé ek ou.
14 dannn katorz sièk mon lamour nora pa disparèt mèm si mon kor nora désot la vi.
15 mi koné pa koman i apèl 15 ané mariaz mé nora poin asé pou nout dé ou.
16 si nou na in fiy kan el nora laz la nou va perd sové ( si i rès amoin).
17 sé in bon not lékol mé i mank lo sif pou di kombien mi aim aou.
18 si ou lir a li alenvèr sé mon pilsasion lokèr o ropo kan mi sèr aou kont moin.
19 kom bann 91 ané lamour omoin pou nou viv dan lamour. 
 20 kom dovin ou la saoul amoin mi vé pi arèt boir out lamour.



dimanche 30 août 2015

KOSA IN SOZ?

Kok té vièn shanté, kafé té vienn koulé, in ti bol manzé té garoté dann torshon kom son boutey dolo, le sab té pozé dann in koin, kapushon té akroché si la port, lé dé bot té anfilé.
Li té san son tour té sar arivé. Pa manké in instan apré kan promié réyon soley la lèv si kann bolieu, la sharz ali kom sarèt bèf té sava bofon.
Le bol, le sab, le kaishon, dolo, la anfourn sa si mon do. Nou la parti si somin la bitasion.
I ariv i dépoz amoin kont lombraz in pié d’boi. Le tan boir in gorzé d’lo, i trap le 32 é mi artouv ali pa van onz èr …..
Onz èr…..
Lo tan bat in zié, lot ti bol an fèr blan lé tou ni kom in vèr.
Son kuièr la travay pli vit in koupèz kann.Mi té rogard ali ral son ti karang sou son sapo. Kom li la arivé li la armèt kom gran matin laprémidi….
Avan désann la kaz, li rampli mon vant ek èn dé shoushou, dé troi grin pimen kabri, dé morso maniok, in poigné poi karé.
Mon vant té sitantelman plein, la cord mon moress té demann pou pété. Boug la té ardsann son kaz fièr son travay, son manzay, é mon té fièr serv ali.
Sat i port na touzour bezoin moun i port sat li la planté.
Kisa mi lé?
IN BERTEL


dimanche 23 août 2015

Souvnir ti lékol!

Mi souvien dann tan:
- Mi té assiz si in ti ban vér pou mon promié zour lékol.
- do kont do métress té demann anou nout min gosh ou droit'.
-mon sac lékol la kassé ma la parti lékol ek in sashé an maternel.
- mon soulier plastik ek mon short blé ek in triko Goldorak koman mi té fièr.
- ferm la min, lo doi an point pou gingn in kou règl si ou la fé in kouyoniss.
- linstitutèr CP té anvoy marmay rod son prop bambou  pou tap si son doi.
- Mr kan té koriz kaièr si té mal ékri té anvoy ver lo so dolo.
- Mr direktèr té kour tout' la zourné dan la kour kan téléfonn té sonn.
 - kan Mr la fé kroir amoin mi té mont pa 6ème mon dé larm la koulé é tout banna la ri amoin.
- nout bann parti lo kouri dan la kour an poussièr.
- nout parti kanèt dan la rékréasiyon  ek in pal dolé.
- ti madame surveyante té kri ek son ti voi pou fé rest anou trankil.
- nou té sar an kashièt kass prune su lo pié boi dérièr lakour.
- Madame la kantinn: lavé lo shèf té fé pèr marmay kan navé tro dézord é sat té zentiy té armèt in pé manzé dan nout pla si nou té vé: kari lapin ek puré, macaroni sauce tomate an gob...
- dopin salade sardine lo samdi ek in ti solpak.
- tou lé matin in vèr dolé chokola lovelac dann boutey an verr.
- nou té anvoy galé pou fé shap badamié. Nou té manz é apré nou té bat in bel galé pou fé pet ali é pran lo kèr.
- ti bus blé la kominn té vien trap anou pou alé fé pisinn.
-  kan té ariv fin lané té ramèn papay, zanana, piman ek dé boushon limonade pou fé salade.
- Avan pass dann lot klass ek papier ver nou té bross tout lo bann tab laklass an boi pou éfass tout bann lékritur ou nou té pinn bann ti ban maternel ou sinon létazèr bibliotèk ( tousa an vèr mèm)

 



- dé troi gran marmay(té déja bann vié rosh la redoub in tralé) kan zot té batay té danzéré.
- Promié lordinatèr lékol dannn biro direktèr té laiss anou toushé kar nou té bon zélèv.

Mi rappel zordi, lot kou kan ma la artourn dann mon lékol promié foi pou astèr fé lamontrèr mon tour ma la assiz dérièr mèm biro blé Mésieur L ek son shèz blé.... ma la pa oubli ousa mi sort é koman ma la bien aprann dann  ti lékol là!

dimanche 5 juillet 2015

Trikmardaz Zaguar!


Dann tan lontan, koté in vilaz dann bor in rivièr navé in Zaguar té vréman fité, gabié. Kan navé in problèm dan laforé, tout domoun té fé vien voir ali.Li té aranz bann zistoir famiy an léshanz li té fé paiy ali in bon pri.
Tout’ zanimo zenviron, tapir, tamanoir, paréssé, sinz, péroké é mèm serpan té vien fé vien voir ali.
Son répitasion lavé fini par tonm dann zorey lo zonm.
In zour, alor li la pou ral in karang trankil sou in bèl brash pié boi té apèl parasol,Talokkoe, shèf villaz dann bor la rivièr i vien trouv ali :
Koman i lé, Zaguar !
Koman i lé mèt lo zonm ?
Zaguar, mon dalon, mi vien voir aou kar dopi troi zour, troi nuit’, mon garson Alima i réfiz, koko dir manzé.
Grrr ! i margongn Zaguar. Sé pou kapriss in marmay, in kaniki, ou vien kass mon karang ?
Sé… li la fine féb, mi lé dann malizé.
Di moin kosa ou vé ek moin !
Aou tousel ek out trikmardaz i gingn rann ali son lapéti. Vien lakaz domin ! Ma paiy aou in bon pri.
Tout’la nuit, zaguar i réfléshi koman li sar fé pou fors marmay-là argingn lo gou manzé.
Aforstan maziné, maziné, li fini par trouv in lidé. Gran matin, li kashièt si in bransh pard’ssi larivière é li atann.
Li di ali : « sé promié kou li travaiy pou in boug ! »
Mon salair sar mérit son poi lor… »
In sinz i pass terlà. Jaguar i sot dési li é é asomm ali ek in bon kou pat’.
Lo midi, li aport lo gibié dann vilaz. Li rant dan lakaz Talokoe é li koz ek lo garson :
- Alima, fils bononm , si ou manz sinz-la ou va nir osi azil li lé.
Allima i bour lo sinz..
Troi zour apré, kom té prévi, Aaguar i arvien dann lo volaz pou toush son moné. Li trouv lo shèf Talokoe assiz dovan son patport antrinn souplingn ali.
- Out trikmardaz la pa marsh lontan Zaguar. Dopi troi zour, Alima i vé pa manz inn tiork. Figir Zaguar i assiz ! Zaguar i artourn dann laforé. Tout’ lanuit’, li guèt , koushé su in bransh par d’si larivière.
In serpan Anaconda i pass parlà. Jaguar i sot dési é i asomm ali ek in bon kou patt’. Lo midi, li aport lo gibié dann vilaz. Li rant dan lakaz Talokoe é li koz komsa ek lo garson
- Alima, fils bononm, si ou manz serpan-là, ou sar ni rosi puisan kom li mèm !
Alima la bour lo serpan.
Troi zour apré, kan li arvien dann vilaz pou toush son moné, Jaguar i trouv Talokoe la boush an trash papaiy.
- Mersi mil foi, Zaguar. Grass out trikmardaz, Alima la artrouv lapéti. Rant dan mon kaz ma paiy aou.
Zié Jaguar i briy din kou. Li rant dann lo kaz ousa té fé noir. Li atann, mé napoin rien i fé.
Li sort la tèt par andéor lakaz, li gingnin bon kou boi dérièr zorey.
Lo soir mèm, pou repa,Talokoe i pansh su son garson é i di ali :
- Alima, mon garson , si ou manz Zaguar-là, ou s’ra osi fité li mèm !
Kriké !


Mon Tradiksion kréol  text Yves-Marie Clément, La ruse du jaguar

dans Contes et fables d’animaux. Éd. Rageot-hatier

dimanche 28 juin 2015

Mavouzé.


Sitantelman mon vi té mavouzé
Mon gran kor malade la désann an zingad.
La désann amoin telman ater
La ral amoin dann patport simtièr.
In pa par d’van in pa par déyièr ?
Mon Manzé pou lo kèr la gaté .
La fé koul dofièl dan mon vènn.
La bril mon lespoir dann in fimé : zé mal !
Ti fanal dann fon mon zié la étènn.
Ti sourir dann koin mon boush la parti.
Ti mo dou dan mon gorg la sèk.
Résignasion i dirij somin mon kondision
Viv pou viv nou fé alé.
Fé sat na pou fé kom I gingn.
Kom in robo mi avans.
Pran sat i ariv:
Si na pou ri na ri.
Si na pou pléré,
Mi rotien pi mon larm lo zié.
Agard pa tro loin !
Zis sat néna dann baro mon vi.
Mazinn pi lavi ou té vé méné.
Lo paradi perdu lé bien perdu.
Lakolèr san ni kompran i mont vitman
Kan ou la perd lamour.
Mi voudré étènn mashin mon pansé.
Pèz si lo bouton pou di ni arèt la.
Niabou essay détourn mon lespri
Li lé touzour la.
Li gèt tout lokazion
Pou rapèl aou out kondision : out vi.

dimanche 21 juin 2015

DAVOIR ET'

Somanké la domann ek Riskab:
"Si Saspé tékoné si davoir té gadianm petèt"?
Saspé la réponn Petèt : 
"Riskab davoir i domann Somanké èt gadianm".
Petèt davoir èt lé gadianm.
Somanké i riskab davoir bonpé domann.
Somanké riskab, saspé petèt davoir la domann èt.

dimanche 14 juin 2015

INN POU INN

 
In konténèr kom labitasion lakaz.
In tol persé pou lantouraz lakour.
In barik pou in fey tol.
In katalog pou papié pin.
Doluil vidanj pou nouri lakoulèr parké.
In rès tissu pou in tapi mandian.
In shanm vélo pou kolmat tiyo lo.
In ray somin fèr in baké dolo pou koshon.
In mok dolé pou in pint dori.
In fourshèt pou trap boushtrong.
In boit konserv pou fé larap.
In tono pou la mizik in roulèr.
In vakoa pou in bertel.
 Ramas zordi, pou donn domin :Zobzé in mémoir.
Chasèr zistoir : Kolektionèr la mémoir
Anserv ali zordi :Konserv ali pou domin.

dimanche 7 juin 2015

Batay kok!




 
Kom in kok dann ron mon zargo i point.
Mon tèt lé rouz.Mon shévé i dress si mon tèt.
Pa manir shap lo mayi tout domoun i vey amoin.
Paré pa paré i fo mi fons dann ta.
Domoun i koz, i kri, i ral lo kont.
Mon zorey lé boushé ek tout zot dézord.
Asoir mi vé pa rèst aterla.
Kou d’bek kou’d pié mi larg dann ta.
Mi boir mon fièl mi krash mon zamal
Mi vé pa mor! Amoin mèm kapor!
Ma la manz mayi lor ek mon mazigador.
Banm ! Kalou banm ! Banm ! Kalou banm !
Mon kèr i bat for kom la po tambour!

dimanche 31 mai 2015

In lodèr...

Kosa in soz?


Li té la asiz dan son koin li té bouz pa li té di pa rien li té domann pa inn tiork personn. Soley déor i domann gramoun Bardzour si li pé komans pous bann niaz dann in bor i voi pa li tro. In bann gout la rozé té grinn saplé pou fé in prièr sou la tol pou pa sap atèr.
Mé li té dobout ek son koko konm son bannn pié té glasé. Sou son bra té san in lodèr rans la vey. Tanzantan in filé soley i vien digdig son vant. Astèr dann fon son farfar in moun la pou fouy dann sasé, in lodèr kafé i fé ékart son bann dé trou né. Lé lèr pass sou dolo pou dékras lokor pou fann lodèr ièr dann fon son gorz. In pé dantifris koulèr sarbon i ékim son bous, in dolo tièd i koul si longèr son kor. Soley la fine levé; son vant i sof, son koko i san bon lodèr vaniy. Li lé paré pou in gran zourné. Kok la santé ; soley i flanm astèr, dofé la sof la brèz ; Granmèr la rins son grèg, la sof dolo , la mèt kafé ek in gous vaniy dann fon lo tami ; ek in tass li la vers dolo pou rampli son vant ek in bon kafé griyé. La fimé la larg son lodèr ziska dann baro.
Kan lé koulé i fo boir !
Amoin mèm la grèg!

dimanche 24 mai 2015

Dézord silans

Dann silans in nuit,
In takon dézord la pou soukouy mon lespri.
Kom grin kaskavel,
In bann kestion la vi
La pou ral mon kèr dann tangaz.
Mon kèr in zoubik
La pou perle son saplé lémosion.
Li tourn li vir li maiy, li démaiy
Mé li trouv pa lo bout.
Viré déviré dann tout pozision
Mi kas kontour pou mazine in solision.
Mé la vérité lo kèr i ramas pa mensonzeri !
Zistoir mentèr la pa moin lotèr !
Zistoir lo kèr sa mêm somin rédiyon
Dann milié lavi.
Ou marsh an avan ou rékil ou mont ou dsann
Ou pass zamé mèm koté.
La limèr la nuit i fé perd bonpé somin zot vi.

dimanche 17 mai 2015

Volkan

 

PHOTO Francois Martel-Asselin JIR
Volkan la pété
Son lang an san i koul pou ravin son kor.
Son tet i tranm, son né i kart,
I fé lèv son pèp pou fé mont son fonnkèr.
Tanto fonnkèr la kolèr tanto fonnkèr pou lo gayar.
Volkan tel véli dan siel,
Volkan in zétoil dann siel Larénion,
Pou amont shemin libérasion dann loséan.
Pou in pèp dan son somey tramay lavi,
In gatir dann lanklo malisé sorti.
Volkan la fé anou in pèp métissé,
Volkan anou son gardien pou lavi.
Volakan anou, volkan an nou pou toultan.

dimanche 10 mai 2015

10 Mé: Kosa nou fé?

Mi mazinn Anchaing ek Héva, Zélindor, Mafate, Cimendèf, Albius, Furcy, Eli.... lo list lé long' mém si sirman mi koné pa tout. 
Mi mazinn mon arièr Granmèr,  mon Granpèr lo kaf té vé pa té di li té nwar. Tout manir mi mazinn.
Mi domann amwin si nou té retrouv anou fas inn é lot kosa nou noré pou di inn é lot? Kèl lang ni sar kozé? Sirman na koz la lang lo kèr é sirman na koz nout ti péï.
Kosa zordi mi pé fé pou rakont é rann komt zot mémwar?
Koman  nou fé pou rapel zot la vers zot san kom in tralé  pou donn in visaz nout ti péï?
Koman nou fé pou mèt lo mo si zot soufrans périod zesklav?
Mé koman ni fé pou fé konèt kosa zot la fé, koman fé pou fé respekt patrimwan zot la léss pou nou? 
Koman ni fé pou fé respekt lo drwa Domoun, Fanm ek Zonm?
Koman ni fé pou fé viv lo mo liberté dann vi tou lé zour?
Koman ni fé pou tout domoun i respekt inn é lot sak zour?
Koman ni fé pou nou viv ansanm dan nout péï mé osi pou fé grandi nout manir viv dan tout péï nou travers ek nout lidentité Rénioné?
Nout listoir, nout lidentité lé né dann soufrans ek déshirman mé nou la rassanm ali zordi si lo nom nout péï: LaRéniyon.
Zordi 10 Mai ni rapèl nou mèm ti zenfan zeslav nou mèm i fé LaRéniyon.
Zordi 10 Mai ni mazinn périod zesklav mé tou lé zour nou dwa mazinn ali é fé viv ali dan lo zié la vi inn é lot. 
Aou mon fra, aou mon sèr nou lé parey.
In sèl pèp: DOmoun. In sèl nasion: la Tèr.

dimanche 3 mai 2015

Mon momon, mon lang.

Osi loin mon mazi(nasion) i ramènn amoin, moin la poin souvnans si ma la kri  aou momon ou maman dan mon promié kozé. Mé sat mi rapel sé ou té touzour la pou moin.Ou la touzour port amoin dann out dé bra pou ballot amoin kom dan in kanot  tanto pou kalm mon mavouzans ou sinonsa kom pou rapèl amoin ousa mi sort.
Napoin in zour ou la laiss amoin tombé. Mèm si té pa fasil pou ou siport traka la vi dan modernité su out do. Ou la gagn kozman, kou boi, mansonzeri  mé lo tan la passé ou la rest fidèl out fonnkèr. Tanto ou té fé ri la boush, tanto ou té koz sérié é tanto ou té rédi in kou si té fo défann aou. Néna in pé la antouré kisoi pou fé arlèv aou la tèt kan ou té dann malizé ou kan dé troi té poz zot boush si ou kom pou teinn out fanal. Kom koton mayi si i apui si out tèt ou koul mé dérièr ou arflot, toushé mé zamé koulé ou réponn présan. Anou, amoin out zenfan ou la mont amoin la vi.Mi essay pran tout out gayar mé na foi osi out koté tèt dir. La ousa i atann pa moin mi rouv mon boush pou di mon  sentiman in lamour dou ou sinonsa pou fann mon fièl la kolèr. Kan moin lé pri dann traka mi ékri aou, kan mi vé fé la fèt mi shant aou, kan mi koné pi mon devan mon dérièr mi rode aou.Ou la rampli mon kèr ek out kozman lamour. Ou la fé marsh amoin droit' si somin LaRéniyon. Ou la aprann amoin sèm lo mo kan i fo batay pou défann mon bann zidé pou mon nasion. 
Lé vré dé foi mi di pa ou asé MI AIM AOU mé zordi mi mèt mon kozé pou serv aou mon Lang Kréol LaRéniyon.