samedi 31 décembre 2016

2017!


2017 rézon pou viv.
2017 rézon pou rir.
2017 rézon pou pléré.
2017 rézon pou espéré.
2017 rézon pou émé.
2017 rézon énervé.
2017 rézon pou aji.
2017 rézon pou krié.
2017 rézon pou revandiké.
2017 rézon pou èt.
2017 rézon travay.
2017 rézon pou édé.
2017 rézon pou soufér.
2017 rézon pou soubat.
2017 rézon pou fété.
2017 rézon pou zoué.
2017 rézon pou kashièt.
2017 rézon pou kouri.
2017 rézon pou dansé.
2017 rézon pou géri.
2017 rézon pou viv lan 2017.
2017 rézon pou souèt azot in bon lané 2017.

dimanche 25 décembre 2016

Pari Tijan!

Tijan lé in marmay nou koné, li lé tèt dir, fité mé sat nou koné pa sé li lé né lozour Noël. An plis li la énèt in manir in pé spésial, li la sort tousèl lo vant son momon. Li la sorti, li la nétoy ali, li la mèt in kouvert su son momon, in zoriyé sou son tèt pou el reposé é li té parti..Li sot atèr lo li ek son dé ti pat kourt kaniki i vienn énèt é li la parti viv son vi.
Tijan la pran la rout', aprè dé troi zour marshé, li arèt dovan in pano ousa Té ékri: "Amoin Grandiab mi pran zamé la kolèr, zamé mon zamal i mont" 
Li pouss lo gran baro é li rant si labitasiyon Gandiab. Li di bonzour Grandiab aprésa li propoz li okup lo bann ter ek lo bann zanimo.
Grandyab i pèt à rir! Li mazin lo ti bout domoun i vé fé travay pou li. Aprè li sot si Tizan, i donn Tijan in kounishman, i kalot telman lo marmay poigné Grandiab i lans ek doulèr. Tizan li, i fé kom koshon dann marmit poi, li kri pa, doulèr kom féy sonz on diré i pran pa si li. Li siss son pouss kom si navé poin rien la arivé.
Grandyab,  i désid donn ali in kinzènn travay akoz li na lèr kosto.
- Mersi misié Grandiab,  i di Tijan, mi vé bien travay pou ou ek out kondisiyon san konèt mé solman mi vé nou fé in pari: si mi gingn fé pran aou lakolèr, ou donn amoin tout out fortun, out madam avek parsk i di el lé zoli. Parkont, si mi perd dan kinz zour ou manz amoin.
- Lé bon, i di Grandiab. Komans par nétoiy mon kour néna rienk pikan, fatak ek shiendan partou.Di boug gabié i gingn pa fé sa in gran zourné. Si fin zourné ou la pa fini ou gingn pa rien pou manzé.
Kan ti brinn lo soir i rant, Grandyab  i vien bat in karé dann zardin é li voi Tijan la arash tout son bann plantasiyon, bred, maniok, piman, zonion, safran, jinzanm é li la laiss rienk mové zerb. Li fé tansiyon pa nervé pou pa perd la kart.
- Domin, ou va soingn zanimo é i fo mèt prop park sheval, volay ek bèf.Tousala- là in zourné pou fé , sinonsa, rien pou manzé.Tijan i tué tout lo bann zanimo é kan ti brinn lo soir  i rant, Grandiab i vien voir lo travay. Tout son bann zanimo la finn alé péï vant anlèr, la trip dann fé é kolé coupé. Grandiab lé bien oblizé souri pou pa perd la kart, mé dan blan , kèr noir . In zanimo li napi, tout mor....
Pou fini ek sat va ruinn ali, Grandiab i domann son momon Grandiabless pran lavoi Bondié, mont anlèr pié boi é ordonn Tijan artourn lakaz son momon vitman. Kan Tijan i pass sou pié boi, li arkoné lo voi Grandiabless é li tié lo fanm in kou fizi. Lo vié fanm i pèt ater kom in mang mir.
- Ou la kinn mon momon, i kri  Grandiab  la pou souplingn doulèr dann kèr.
- Non i réponn Tijan, sé bondié moin la tié.
Grandyab i aval son raj é li kontini fé samblan pa pran lakolèr é li propoz Tizan anmènn son Madam salon bal. Ti Jan  i met in linz pou dansé, son kabay, son soulié verni. Li dans, li fé lo tégor, li fé zié dou Madam Grandiab i arèr pa fé son dantèl, rir, fé lo ti fémèl pintad.
Minuit, pou fé, kom Cendrillon,  li di li la perd son soulié, li arèt lo soiré, maléré pou son kavalièr, li kit lo sal ver. Su shomin pou artourné, in bèl krab, on diré néna lo mèm voi son momon i menas é ordonn ali rant lakaz son famiy. Li kri kom in shien i irl lo mor, li kour ansandan kilot dan lamin é li di Grandyab, zamé li navé gingn kap kap kom dovan bèl krab-là té parl kom in sigider.
- Kosa! Ou lavé pa pèr amoin é la ou la pér in krab la taiy, i kri  Grandiab, la kolèr i kimm dan son boush. Hin, dé kalot pou ou!
- Mon la gingn mon pari, ou la pran lakolèr, out fortinn lé pou moin, mé gard out fanm pou ou parsk  mi vé pa, el lé kouyon, kouyon.
Dopi-sà, Grandiab la perd tout son larzan, li trainn dan somin ousa lé pa bon kroiz ali akoz son zamal lé ankor for. Li tir son raz si son madam é si bann moun li kroiz  su son shomin.
Tijan la vann tout é li la artourn viv ek son momon. Momon aou mêm la fé amoin pli gran kado posib: lavi. Tout fortinn ma la gagné sé pou astèr.
Momon Tizan la réponn ali: mon zanfan aou mèm mon pli gran zarlor, aou mèm mon rishess, aou mèm mon tout. Ek tout lor si la tèr ou gign arpa fé mon bonèr si ou lé pa la.
Moral: lo zistoir: in momon , in sèl ker, son sèl pli gran zarlor son zanfan.
Pou in zanfan, lo meiyèr kado in momon i donn son zanfan sé lavi é tout inn vi i sifi  pa in marmay pou pay kado-là.
Alor sak zour bondié i fé, pran soin lavi zot momon la donn azot é arèt zamé fé bri zarlor dan kèr pou rann  zot momon éré!
Pari si lamour ali mèm pli gran fortinn lokèr.

Zistoir là ma la ékri ali à partir in kont Haiti ma la trouvé isi: LE PARI DE TI JEAN http://www.conte-moi.net/contes/pari-ti-jean ! 
Ma la mèt mon grin sèl pou partaz ali ek zot pou lo plézir mon boush ek zot zorey!

vendredi 23 décembre 2016

Renonsman ou viv?

Renonsman: Akoz ? Pou ki?  Pou fé koi? Pou alé ou?
Perfeksiyon: in koshmar dégizé an rèv.
Perfeksiyon: tout bon koté son lanvèr.
La pèr desevoir, la pèr pa èt à la otèr.
Bon zenfan moun, bon fra, bon dalon, bon mari, bon travayèr, bon laman, bon sitoiyèn.
Bon, bon, bon, touzour èt bon?
Respekt lo bann règl?
Touzour bon umèr transh papay.
Touzour disponibl pou lé zot.
Touzour paré prèt in zorey.
Touzour mazine lé zot avan ou mèm....
Touzour, touzour é ankor plis.
Pourtan.... pourtan.... kom in lanvi...di arèt...
Pourtan... pourtan... kom in lanvi.... krié....
Pourtan... pourtan... kom in lanvi... shaviré...
Pourtan... pourtan... kom in lanvi... disparèt...
Pourtan... pourtan... kom in kanvi ....kraké...
Pourtan, pourtan ... kom in lanvi.... pléré....
Kom in lanvi viv san servèl i réfléshi...
Kom in lanvi viv san la pèr regar lé zot...
Kom in lanvi èt frazil, fé lerèr...
KOM IN LANVI VIV POU MOIN!



Lo tan...

Lo tan i pass i tinn pa in doulèr:
Lo tan i ramplas in lémosion par in ot.
Lo tan i éfas pa sikatris:
Lo tan i laiss souvnir remont naj an surfas.
Lo tan ou pran pou réfléshi i donn à pansé in ot manir.
Lo tan perdu ièr i amènn pa tout domoun ver domin.
Lo tan  ou pran lé zamé doné.
Lo tan ou donn i fo ou pran ali kek par.
Lo tan, lo bon ou mové tan i dur pa.
Lo tan pri napoin pri.
Lo tan passé i pèz su out présan
La tan in futur ek son kondisiyon.
Lo tan i pass touzour par shemin in vérité.
Lo tan plis ou kour dérièr plis li sar  dovan.
Lo tan napi sézon ni rézon.
Lo tan ou pran pa soin i guéri pa.
Lo tan, lo tan, lo tan.... mé ziska tan!

5 SANS'!


Néna lamin i donn
Néna lamin i resoi.
Néna lamin i arèt.
Néna lamin i karess.
Néna lamin i sèr.
Néna lo doi i aim.
Néna lo doi i montr'.
Néna lo doi i jur.
Néna lo doi i mari.
Néna lo doi i fash.
Néna lo pié i marsh.
Néna lo pié i kour.
Néna zorey i ékout.
Néna zorey i antan.
Néna lo né i san.
Néna lo né i man.
Néna la lang i tourn.
Néna lo zié i voi.
Néna lo zié i avèg.
Néna la lang i bat.
Néna la lang i koz.


dimanche 11 décembre 2016

Espoir pou kroir...

Ou la rantr san prévnir.
In briz la fé lèv frison derièr out passaz si moin.
Ma la rest là san comprann par koman ou la ariv terlà.
Ou la poz aou, san dir gran shoz.
Out zié la kroiz la miènn.
Ma la essay fé komsi mi té voi pa ou.
Petèt ou noré alé kom ou la arivé.
Mi té sufisaman pri dann mon lokupasiyon.
Ma la pa demann aou pou ni terlà.
Mé lavé in nafèr la shanzé.
Ou té koz pa, ou té gard pa moin.
Mé out présans té perturb amoin.
Kosa ou la ni fé là?
Ma lavé pa bezoin ou terlà.
Pourtan out prézans té kestionn amoin.
Té pous amoin komprann sat té pou arivé, ou té sar arivé.
Dérièr out silans navé telman kestion si moin, si ou, si nou riskab.
Out présans la dézarm amoin.
Moin lété pu moin.
Ièr ou lété pa là mi té bien.
Zordi ou lé là mi konai pi si ièr té bien, si mi san pa moin ankor plis bien.
Domin si ou lé pu là koman mi sar èt san ou.Kom si i sar mank in keksoz!
Kom si té mank in grin sel sinonsa in grin piman, in grin zépis  pou donn lo gou kom mi vé mon kari.
Kari lavi i kui su fé, laiss pa li brilé.Ezit pas mèt zépis, tourn lo kari pou pa i kol o fon. Gout ali, partaz ali si néna pou inn néna pou dé ou plis ankor.
Alé aou! Ou voi pa ou déranz...Mé alé pa tro loin pangar ou va mank amoin ...
Sirman....






dimanche 4 décembre 2016

Napoin kado gratuit'!

Dan milié in nuit shalèr i anpèsh amoin trouv somey.
Ousa tourné? Ousa viré? Mon lespri i sar vavangué.
Kom pou remont le tan shomin par ousa moin la pasé.
Kom kan mi aval mon saliv néna touzour in gou amèr pou rapel amoin ousa mi sort: kalbas amèr i suiv la rasinn.
Kan dé troi i apèl sar déterminism sosio, dotr reprodiksiyon kan dot i apel sa assensèr sosial.
Lé vré ma la pa volé sat mi néna mé dé foi mi demann amoin kosa i fé ek sa aster...
Galé apré galé té fo galiz somin kom pou désot laravinn.... zordi ankor...
Tanto bèss la tèt , tanto rampé pou avansé mé zamé renonsé, zamé pass droi.
Dérièr in rir zordi kombien foi moin la plèr an kashièt pou pa larg lo fil...zordi akor...
Lo fil in vi tissé kom in tapi mandian: zordi i vo lor?
Mersi momon ou la tienbo ti fanal limièr-là pou diriz amoin dann gro tan syklonn nout vi.
Zordi laiss amoin fé parey pou ou mèm si lo fardo dé foi lé tro lour pou porté.
Kan ou pass in vi batay pou èt, défoi mi s'ré kontan arèt soubat é profit anfin.
Kas in poz san mazinn domin i atann dérièr la port.
Napoin kado gratuit', napoin rien i ariv par azar.